Krúžky

 

Pri posudzovaní reči u detí predškolského veku je niekedy veľmi zložité rozpoznať a posúdiť ich odchýlku či poruchu. Niektoré môžu byť symptómom neurologického ochorenia, ďalším problémom môže byť fyziologický problém v zrení centrálnej nervovej sústavy. Predchádzať problémom v oblasti fonematického sluchu môžeme rôznymi metódami, hrami a pomôckami. Aj vo sfére fonematického sluchu sa ukazuje, že veľmi dôležitou je prevencia, to znamená cielené používanie metód, ktoré napomáhajú rozvoju uvedomovania.

Rozvoj jazykových schopností v predškolskom veku významne pomáha deťom úspešne naštartovať čítanie a písanie, keď prekročia brány základnej školy. Z tohto dôvodu sa našej materskej školy realizuje program na rozvíjanie predgramotnostných schopností u detí navštevujúcich predškolský ročník. Tréning fonematického uvedomovania je určený pre deti z bežnej populácie, tiež u detí s odkladom, u detí vyžadujúcich logopedickú starostlivosť (ktorú ale v žiadnom prípade nenahrádza). Pomocou tohto tréningu sa dieťa učí uvedomovať si hláskovú štruktúru slov na základe počutia (napríklad keď mu vyhláskujeme slovo, dieťa ho spozná, vie určiť, z akých hlások sa slovo skladá, akú hlásku počuje na začiatku či na konci, vie s hláskami v slove manipulovať a pod.). Dieťa potom dokáže identifikovať poradie zvukov v plynulom toku reči, čo ovplyvňuje v ďalšom vývine kvalitu jeho čítania.   

Metóda D. B. Eľkonina je nový, netradičný, dôsledný a hlavne jednoduchý a hravý prístup. Každé z detí dostane originálny šlabikár, do ktorého kreslia a vyfarbujú obrázky. Detskou formou riešia jazykové úlohy, hlavolamy a hrajú jazykové hry. Pracuje sa aj pri tabuli a používajú sa tiež grafické schémy slov,  či farebné žetóny na označovanie jednotlivých skupín hlások. V hrách deťom pomáhajú aj rozprávkové bytosti a bábky formovať nové, abstraktné jazykové pojmy. Rozprávkové bytosti majú zaujímavé mená a funkcie, napr. Kráľovná Grafia, Majster Slabika, Majster Dĺžeň, Hlásulienky, ktoré nosia na svojich krídelkách hlásky, nezbedníci Ham a Mlk, Ďuro – kamarát mäkkých spoluhlások a Dano – kamarát tvrdých spoluhlások. 

 Celý program je veľmi hravý a súťaží sa len v malých skupinkách, čo motivuje deti k výkonu. Deti sa navzájom neporovnávajú, hodnotí sa pokrok každého jedného z nich. Naučia sa rozlišovať hlásky v slovách, deliť slová na slabiky, poznajú čím sa líšia mäkké a tvrdé spoluhlásky a tiež odlišujú samohlásky a spoluhlásky. Deti nadobudnú nové znalosti o jazyku a rozvinú svoj jazykový cit. Stanú sa  z nich malí školáci, ktorí spoznávajú pravidlá rozhovoru a komunikácie v triede počas učenia. Naučia sa tvorivo a samostatne myslieť a tiež pracovať v dvojiciach aj v skupinke.

Metodika je určená pre deti, ktoré sú príliš aktívne, neposedné, konajú impulzívne alebo naopak, sú pomalé, málo aktívne a rozptýlené. Toto sú prejavy nedostatočne rozvinutej pozornosti a neschopnosti plánovať a kontrolovať vlastné aktivity a správanie. U predškolákov takéto ťažkosti nie sú príliš očividné, ale v škole vedú k slabým výkonom v učení, čo má za následok stratu motivácie učiť sa, nechuť chodiť do školy a dieťa sa stáva chronicky neúspešným žiakom.
Neuropsychológovia zistili, že vývin týchto schopností zabezpečujú určité mozgové mechanizmy (predovšetkým čelové laloky), ktoré sú zodpovedné za „naladenie“ patričnej úrovne aktivity, selektivitu a udržanie pozornosti a rozvíjanie vedomých foriem správania. Tieto schopnosti sa dajú systematicky rozvíjať a trénovať.

Táto metodika je založená na práci s číselným radom, avšak hlavným cieľom nie je učiť deti počítať, ale rozvíjať pozornosť a návyky programovania a kontroly činnosti.
Základná idea úloh spočíva v spoločnej činnosti dospelého a dieťaťa. Organizácia tejto spoločnej činnosti sa má postupne meniť tak, aby program úkonov, ktorý spočiatku ovláda dospelý a neovláda dieťa si postupne osvojilo, zvnútornilo dieťa. Tréning sme rozdelili do piatich etáp:

 1. Spoločné riešenie úloh „krok za krokom“ podľa rečovej inštrukcie dospelého.
 2. Spoločné riešenie úloh „krok za krokom“ podľa názorného programu; na programovaní a kontrole sa viac podieľa dospelý ako dieťa.
 3. Spoločné riešenie úloh podľa názorného programu, pričom iniciatívu preberá dieťa.
 4. Dieťa samostatne plní aj kontroluje úlohy, dospelý monitoruje priebeh a správnosť riešenia.
 5. Dieťa samostatne rieši úlohy a prenáša riešenia na nové úlohy.
    Možnosť transferu kontroluje dospelý.

Úlohy sme rozdelili do piatich cyklov podľa narastajúcej obťažnosti:

 1. číselný rad v známych, bežných situáciách;
 2. číselný rad v priamom poradí;
 3. vyjadrenie množstva v priamom poradí;
 4. číselný rad v opačnom poradí;
 5. paralelné rady.

Podľa našich skúseností deti po absolvovaní tohto stimulačného programu sú sústredenejšie, pozornejšie, zriedkavejšie postupujú pokusom a omylom, pociťujú potrebu predbežne sa zorientovať v úlohe a lepšie kontrolujú svoje výkony. Rôznorodé aktivity s číslami taktiež rozvíjajú matematické predstavy a grafomotoriku. V našej materskej škole sa snažia kvalifikovaní pedagógovia aktívne spolupracovať s dieťaťom, tak aby aktívne spolupracovalo a malo z toho radosť a aby sa metodika aplikovala tvorivo, a nie mechanicky.

 

- je to netradičný spôsob vyučovania matematiky

- je založená na rešpektovaní 12 kľúčových princípov, ktoré sú vyskladané do uceleného konceptu tak, aby žiak/dieťa objavovalo matematiku samo a s radosťou

- zameriava sa na budovanie siete mentálnych matematických schém, ktoré si každý žiak/dieťa utvára riešením vhodných úloh a diskusiami o svojich riešeniach so spolužiakmi

- vychádza zo 40-ročných experimentov a prakticky využíva historické poznatky z matematiky

- touto metódou učí už viac ako 750 zo 4 100 základných škôl

- využívajú ju mnohé alternatívne školy

- o metódu profesora Milana Hejného sa zajímajú v Taliansku, Grécku, Fínsku, Švédsku, Poľsku či v Kanade